SOPKA

Spustiť animáciu

Aj históriu možno vykresliť s veľkým nadhľadom. Chcete to vidieť? Prehrajte si animáciu.

Vitajte v sopke

Keď ste prišli do Banskej Štiavnice, zaparkovali ste vlastne na území jednej z najväčších sopiek v Európe. Hovorí sa jej Štiavnický stratovulkán. A hoci táto sopka momentálne spí, dokáže aj zo sna rozprávať o tom, prečo práve na týchto miestach vznikli ložiská zlata a prečo sa zatiaľ nepodarilo odhaliť veľkú časť z nich. Jediné, čo sopka tají, je termín jej najbližšieho prebudenia.


Keď v plytkom teplom mori, ktoré na našom území kedysi bolo, nastala séria sopečných výbuchov, približne 50 až 100 kilometrov od vtedajšieho fatransko-tatranského pobrežia vznikol veniec vulkanických pohorí. Dnes sa rozprestiera od Kremnických vrchov cez Štiavnické vrchy, Poľanu, Cerovú vrchovinu, maďarské pohoria Matru, Bukk a Tokajské vrchy a končí opäť na Slovensku v oblasti Slanských vrchov. Zdroj: D. Kočický

Keď v plytkom teplom mori, ktoré na našom území kedysi bolo, nastala séria sopečných výbuchov, približne 50 až 100 kilometrov od vtedajšieho fatransko-tatranského pobrežia vznikol veniec vulkanických pohorí. Dnes sa rozprestiera od Kremnických vrchov cez Štiavnické vrchy, Poľanu, Cerovú vrchovinu, maďarské pohoria Matru, Bukk a Tokajské vrchy a končí opäť na Slovensku v oblasti Slanských vrchov. Zdroj: D. Kočický

Straty a nálezy


Stratovulkán obsahuje straty, čo sú po latinsky vrstvy. Tie vznikajú, keď sopka strieda obdobia výronu lávy s obdobiami chrlenia popola a sopečných úlomkov. Tak sa tvoria vrstvy stvrdnutej lávy a mäkších tufov. Keď sa zásoby magmy čiastočne minuli, stratovulkán na pár stoviek tisíc rokov zaspal. V období spánku vnútro sopky ochladlo a prepadlo sa, čím vytvorilo akýsi kotol (kalderu). Zároveň vznikli pukliny, cez ktoré sa do vnútra dostala voda. Tá sa vo veľkých hĺbkach cítila ako v tlakovom hrnci: vďaka vysokému tlaku a teplote sa v nej rozpustili rôzne minerály. Keď táto minerálka stúpala k zemskému povrchu, ochladzovala sa a minerály v nej postupne kryštalizovali – každý pri inej teplote a v inej hĺbke. Najbližšie k zemskému povrchu stuhli zlato a striebro.

Tri hlavné fázy vývoja Štiavnického stratovulkánu. Zdroj: D. Kočický

Tri hlavné fázy vývoja Štiavnického stratovulkánu. Zdroj: D. Kočický

Takto zobrazil ryžovanie zlata na rieke Gregorius Agricola (1494 – 1555) považovaný za zakladateľa mineralógie. Obrázok je z jeho diela Dvanásť kníh o baníctve, ktoré po dvesto rokov bolo najpoužívanejšou príručkou pre ťažbu rúd a ich hutníckeho spracovania. Zdroj: Boston Library Consortium Member Libraries.

Takto zobrazil ryžovanie zlata na rieke Gregorius Agricola (1494 – 1555) považovaný za zakladateľa mineralógie. Obrázok je z jeho diela Dvanásť kníh o baníctve, ktoré po dvesto rokov bolo najpoužívanejšou príručkou pre ťažbu rúd a ich hutníckeho spracovania. Zdroj: Boston Library Consortium Member Libraries.


Zlatonosná žilovina v hodrušskej bani - v hĺbke, kde sa podľa teórie nemalo nachádzať zlato. Zdroj: L. Lužina

Zlatonosná žilovina v hodrušskej bani - v hĺbke, kde sa podľa teórie nemalo nachádzať zlato. Zdroj: L. Lužina


Vrch pod kalváriou: špic bez vaječného likéru


Už vieme, že Štiavnický stratovulkán vyfukoval vulkanické mračná predovšetkým v treťohorách (65 - 2,5 mil. rokov pred n. l.). Ešte jedna vlna sopečnej činnosti otriasla budúcim Slovenskom aj vo štvrtohorách. Chvalabohu. Vďaka nej sa totiž štiavnická kalvária môže vypínať na Scharffenbergu.

Približne pred 2,5 miliónmi rokov, keď už bol Štiavnický stratovulkán zbrúsený do takmer dnešnej podoby, sa na jeho území opäť začali diať veci. Odborníci im hovoria čadičová vlna sopečnej činnosti. Jej výsledkom sú napríklad Cerova vrchovina neďaleko Rimavskej Soboty, Putikov vŕšok pri Tekovskej Breznici alebo štiavnický Scharffenberg. To bolo tak: Uprostred starého spiaceho vulkánu vytlačili podzemné sily malú čadičovú sopku. Chvíľu chrlila všetko, čo sa na sopku patrí, ale v istom okamihu z nej prestala vytekať láva a začala nápadne pripomínať známy zákusok čokoládový špic. Namiesto polevy a krému bola sopka pokrytá menej chutným sopečným popolom a namiesto vaječného likéru obsahovala čadičovú lávu. Tá stuhla, ako keby ste čokoládový špic strčili do mrazničky. Naša malá sopka uprostred vulkánu postupne zvetrávala a zvetrávala, až z nej zostal trčať iba čadičový palec pokrytý suťou. Chutný koláčik už nepripomínala ani vzdialene. Len keď na nej postavili kalváriu, dočkala sa výzdoby, na ktorú by bol hrdý každý cukrár.


Kontúry kaldery (sopečného kotla). Najlepšie ich vidno z holých miest hrebeňa Tanádu alebo z Farárovej hôrky. Zdroj: L. Lužina

Kontúry kaldery (sopečného kotla). Najlepšie ich vidno z holých miest hrebeňa Tanádu alebo z Farárovej hôrky. Zdroj: L. Lužina

Výskyt žíl v Banskej Štiavnici a jej okolí. Zdroj: L. Lužina

Výskyt žíl v Banskej Štiavnici a jej okolí. Zdroj: L. Lužina

error: Obsah je chránený.