ŠKOLSTVO A ŠTUDENTSKÝ ŽIVOT

Aj históriu možno vykresliť s veľkým nadhľadom. Chcete to vidieť? Prehrajte si animáciu.

Školské časy Banskej Štiavnice

Keďže prvá písomná zmienka o štiavnickom školstve z roku 1375 hovorí o tom, ako istého študenta potrestali za krádež, zdá sa, že študentský život tu pulzuje už dlhé storočia. Oveľa lepšie meno mu však urobili Milo Urban, Sándor Petöfi, Andrej Sládkovič, Pavol Dobšinský, Július Pántik, sestry Vášáryové či 12 absolventov Baníckej akadémie, ktorých začiatkom 19. storočia povolal do svojich služieb Sultán Mohamed. Kvalita štiavnického školstva lákala kedysi aj vedcov svetového mena.


Budova prvej baníckej školy vo Vindšachte (dnešné Štiavnické bane) založenej v roku 1735. Vyučovanie v škole bolo bezplatné, študenti dokonca dostávali 102 zlatých ročne. Zdroj: L. Lužina

Sladké plody akademickej pôdy


Keď sa Mária Terézia rozhodovala, či prvá banícka vysoká škola bude v Prahe alebo v Štiavnici, vraj si vybrala Štiavnicu aj preto, aby študentov zbytočne nerozptyľovali lákadlá veľkomesta. Ale tunajší vysokoškoláci prešli panovníčke cez rozum. A to tak kvalitne, že založili tradície, ktoré sú dodnes zdrojom zábavy.

Štúdium na Baníckej akadémii bolo mimoriadne náročné a nariadenia prísne. Priestupky sa trestali niekoľkodňovým väzením aj vylúčením zo školy. Ale mimo vyučovania poskytovala akademická pôda aj možnosti zábavy. Študenti si zakladali spolky s pravidlami správania (Bursenschaft). Stretnutia podliehali interným pravidlám, ktoré platili aj pre prijímanie nových študentov, aj pre program rozlúčky so školou a mestom, ktorému sa aj dnes hovorí valetantský sprievod. Valetanti, teda absolventi, sa presúvali mestom od štiavnickej radnice k Akadémii. Na čiapkach mali toľko stúh, koľko rokov strávili v škole. Najviac stúh mali veteráni, teda študenti, ktorým sa podarilo opakovať ročník. Valetanti počas pochodu vyspevovali pieseň Starý študent už putuje svetom - o to veselšie, že kufre, oblečenie a ostatné veci im niesli kolegovia z prvého ročníka. Študenti Baníckej akadémie vymysleli aj slávny Salamandrový sprievod. Z krčmových a spolkových priestorov ho preniesli do štiavnických ulíc. A hoci je Banícka akadémia dávno minulosťou, Salamandrový sprievod žije. Od roku 1988 je každoročne zlatým klincom septembrových osláv Dňa baníkov. Davy ľudí sa chodia pozerať na sprievod reprezentantov baníckych spolkov, profesných združení, bývalých banských miest zo Slovenska aj zahraničia, ale najmä na Štiavničanov, ktorí sa obliekajú do kostýmov postáv známych z histórie mesta.


Celebrity spoza katedry


V histórii štiavnického školstva sa to len tak hemží slávnymi menami. Na Baníckej akadémii prednášal napríklad Christian Johann Doppler, ktorý popísal jav zmeny vlnovej dĺžky. Pokusy tu okrem iných robil aj Alessandro Volta, vynálezca elektrickej batérie. Na gymnáziu učil páter Imrich Erdösi, ktorý sa v revolučných rokoch 1848/49 postaral o víťazstvo v bitke o Branisko. Zoznam celebrít je poriadne dlhý a hrdo ho dopĺňajú aj absolventi Baníckej akadémie.

Nie je žiadna náhoda, že v 19. storočí istá anglická spoločnosť najala viacerých absolventov Akadémie pre svoje bane v Amerike. Banícka vysoká škola mala totiž vynikajúcu úroveň. Napríklad vychovala štyroch hlavných komorských grófov, rovnaký počet kráľovských administrátorov, 26 dvorských radcov, jedného svetoznámeho mineralóga a univerzitného profesora v Budapešti menom Jozef Szabó a jedného Karola Korzistku, profesora polytechniky v Prahe. A to ešte stále nie je všetko. Študentské a potom aj pedagogické časy tu prežil priekopník metalizovania zemín Leopold Anton Ruprecht považovaný za jedného z najvýznamnejších chemikov na svete za posledné dve storočia, ktorý v Sklených Tepliciach viedol stavbu prvej amalgamačnej huty. Ďalší úspešný absolvent Akadémie Franz Joseph Müller von Reichenstein objavil chemický prvok telúr. Podarilo sa mu to v roku 1782 v Transylvánii, kde analyzoval zlatonosné rudy. Cínovobiely kryštalický kov najprv považoval za posírený bizmut. Keď zistil, že sa mýlil, podrobil tento zriedkavý polokov trojročnému skúmaniu. Ale ani tak ho Franz Joseph nevedel identifikovať a hovoril mu aurum paradoxium a metallum problematicum. Vzorku z neho zaslal Martinovi Heinrichovi Klaprothovi, objaviteľovi uránu, zirkónu a céru. Nemeckému chemikovi sa zo vzorky podarilo izolovať nový prvok. Dal mu meno telúr, ale jeho objav pripísal Franzovi Josephovi Müllerovi von Reichenstein.


Páter Imrich Erdösi na čele víťazného vojska v bitke o Branisko. Zdroj: István Gál: Piaristi v národnooslobodzovacom boji

Salamandrový sprievod v súčasnosti. Zdroj: L. Lužina