PRIEMYSEL A VYNÁLEZY

Aj históriu možno vykresliť s veľkým nadhľadom. Chcete to vidieť? Prehrajte si animáciu.

Zlatá baňa vynálezov

Keby sa zásoby zlata a striebra nachádzali len na zemskom povrchu, história by asi nepoznala ani jedného z vynálezcov, o ktorých bude o chvíľu reč. Kvôli drahým kovom sa však ľudia vŕtali čoraz hlbšie a prekonávali stále väčšie prekážky. Prečítajte si, čo všetko dokázali vymyslieť, aby sa v Banskej Štiavnici zmocnili zlata a striebra a čo s tým majú spoločné také hviezdy ako Goethe, Watt, Lavoisier, či dokonca Potter.


Ťažba v Štiavnických Baniach na kresbe od Luigiho Ferdinanda Marsigliho publikovanej v roku 1726 v práci Danubius Pannonico Mysicus. Zdroj: Europeana, nemecká fototéka

Štiavnickí vynálezcovia v dielach Mozarta


Pokrokoví vedci pôsobiaci v Banskej Štiavnici vedeli urobiť nielen dojem, ale aj kus poriadnej práce. Chcete vedieť, kto z nich získal obdiv synov Márie Terézie a kto sa prepracoval až do Čarovnej flauty W. A. Mozarta?

Prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jozef Jacquin venoval úvodný rok svojho pôsobenia na tejto škole vytvoreniu výnimočného chemického laboratória. Svojimi pokusmi tu dokázal nadchnúť nielen študentov. Keď v roku 1764 navštívili Banskú Štiavnicu synovia Márie Terézie princovia Jozef a Leopold, Jacquin pred nimi zapálil kyselinu dusičnú železnými pilinami. Do kolien ich dostal vyzrážaním kovu pomocou iného kovu, zmenami farieb kovov, získaním zinku z rudy či výrobou umelej rumelky. Jedným z Jacquinových nasledovníkov bol spomínaný Ignác Anton Born, ktorý vynašiel nový spôsob získavania zlata a striebra z  chudobných rúd. Mimochodom, stál na čele viedenskej slobodomurárskej lóže, ktorej členom bol aj Wolfgang Amadeus Mozart. Ten sa dokonca nechal inšpirovať pri svojej tvorbe Bornom aj Jacquinom. Na počesť Borna zložil kantátu K 471 s názvom Slobodomurári. A v opere Čarovná flauta zosobnil Borna do postavy Sarastra a Jacquin mu poslúžil ako predloha kňaza.


Pocta neúspechu


Čím hlbšie sa pod štiavnickú zem dostávali baníci, tým neodbytnejšie boli banské vody. Na ich odčerpanie vzniklo veľa dômyselných zariadení, ktoré dnes ospevuje história. Rovnako pozoruhodné však boli vynálezy, ktoré tunajšiemu baníctvu boli úplne nanič.

Už okolo roku 1477 pozvali do Štiavnice majstra čerpacích strojov Petra von Felsan z Gdaňska. Svoju prácu však odflákol, pretože sa venoval fuškám v Poľsku a v Sasku. Za to, že si nesplnil svoje záväzky, skončil von Felsan v gdaňskom väzení. V roku 1625 zavítal do Štiavnice strojmajster Peter Legler, ktorý sa chválil, že v Altenbergu postavil s otcom taký čerpací stroj, ktorý z tamojších baní vyčerpal všetku vodu. O tri roky neskôr predstavil svoju novinku. Zariadenie síce vodu čerpalo, ale každú chvíľu sa na ňom niečo pokazilo. Legler dal do prevádzky aj ďalšie stroje, ale banské záplavy boli čoskoro také veľké, že im žiadny jeho stroj nestačil. V roku 1632 sem prikvitli z Francúzska Fermin Mazalet a Basquet. Pýtali si 6000 toliarov a výhradný patent na 20 rokov pre svoj vynález, ktorý mal vyčerpať všetku vodu zo zatopených dobývok. Stroj síce uzrel svetlo sveta, ale nie nadlho. Jeho prvá skúška dopadla neúspešne a francúzski vynálezcovia radšej zmizli z mesta. Ďalší strojmajstri prichádzali z Viedne, z Tirolska, z Benátok aj z Kremnice. Ale všetci by dnes boli horúcimi kandidátmi na Nobelovu anticenu. Medzi vynálezmi tejto kategórie vynikalo obrie šliapacie koleso, na ktorého obsluhu bolo treba až 128 ľudí. Chýry o tomto stroji sa zjavne šírili rýchlo. O chvíľu už nebolo človeka, ktorý by bol ochotný na ňom pracovať. Niet sa čo čudovať, že po takýchto skúsenostiach zavládlo presvedčenie, že na odčerpávanie vody z baní nejestvuje nič lepšie než konský gápeľ. Všetko zmenil až príchod Mateja Kornela Hella.


Nájdi desať rozdielov alebo Nákres stroja na čerpanie vody pri šachte Amália, ktorý navrhol Jozef Karol Hell. Zdroj: MV SR, SNA - Slovenský banský archív, inv. č. 617

Mikuláš Jozef Jacquin. Zdroj: Rakúska národná knižnica