POVESTI A MÁGIA

Aj históriu možno vykresliť s veľkým nadhľadom. Chcete to vidieť? Prehrajte si animáciu.

Tajomstvá pod Štiavnicou aj nad ňou

Baníci aj vedci kedysi verili, že drahé kovy rastú ako huby v lese. Že stačí, aby na isté miesta svietilo slnko a mesiac a zo zemských výparov sa dopestuje zlato a striebro. Vďaka geológom dnes vieme, že je to inak. Baníci však verili aj v démonov, permoníkov, čarodejnice aj rytierov spod Sitna. A ich existenciu sa doposiaľ nikomu vyvrátiť nepodarilo.


Sv. Barbora, ktorú baníci uctievajú preto, lebo keď (podľa legendy) utekala pred svojím tyranským otcom, otvorila sa pred ňou skala a Barbora sa do nej skryla. V skutočnosti však dopadla horšie: Strašným spôsobom ju mučili a nakoniec ju vlastný otec sťal (rok 290 alebo rok 306 n. l.). Len preto, lebo sa nechcela vydať a aj preto, že tajne prijala krst. Zdroj: Rakúska národná knižnica

Čarodejnica. Ilustračný obrázok. Zdroj: Knižnica Univerzity Severnej Karolíny v Chapel Hill

Svetlo na konci tunela


Ak zbadáte v bani podozrivé svetielko, dobre si ho všimnite. Keď divoko poskakuje, berte sa kade ľahšie. Oznamuje vám, že sa blíži nešťastie. Neveríte? Ani istý banícky predák neveril. Kým sa mu nestalo toto:

Niekedy v 50. rokoch minulého storočia, krátko pred Vianocami, predák s pomocníkom v rámci popoludňajšej šichty čistili starú štôlňu od lepkavého bahna. Štôlňa bola dokonale rovná - von do lesa bolo vidno aj z poriadnej diaľky. Zotmelo sa skoro a vonku tíško padal hustý sneh. Keď si baníci dali pauzu na olovrant, pomocník si zrazu v diaľke pri ústí zo štôlne všimol mihotavé svetielko. Myslel si, že niekto sa potuluje po bani. Išiel teda zistiť, čo je vo veci. Nestretol však nikoho a pod nohami nebolo ani stopy po živej duši. Vrátil sa s dlhým nosom a od predáka si vyslúžil iba posmech. O chvíľu si však poskakujúce svetielko pri východe z bane všimol aj predák. A to už vyrazili na prieskum obaja. Keď prišli k východu, svetielko zmizlo. To predáka napálilo. Rozhodli sa prehľadať okolie – v čerstvom snehu predsa musel niekto zanechať stopy. Vybehli von. Nič. Snehová pokrývka bola nedotknutá. A o niekoľko sekúnd to prišlo: V bani, odkiaľ pred chvíľou vybehli, sa ozvalo silné zadunenie. Z ústia štôlne sa vyvalil prúd vzduchu. Baňu zavalilo. Keby nebolo svetielka, predák aj pomocník by boli zahynuli pod kubíkmi bahna. Odvtedy sa predák nevysmieval starým baníckym poverám a zvykom. A vždy, keď v bani dojedal, čo mu žena zabalila, nechal drobnosť na zjedenie aj tajomnému záchrancovi. Za to, že svetielko na konci tunela nebolo posledným, ktoré videl.


Utrpenie starého Pachera


Nenašli by ste medzi Štiavničanmi človeka, ktorý by nepoznal aspoň jednu duchársku historku, alebo ju priamo nezažil. Najviac by ich vedel rozprávať istý Karol Kácha, nebohý vedúci voľakedajšej pohrebnej služby v meste. Bol to žiadaný duchológ, ktorý chodil vyháňať duchov kade-tade po celom Česko-Slovensku. Ale ducha starého Pachera nevyhnal, pretože ten sa po Pacherštôlni premáva dodnes.

V podzemí Trojičného vrchu sa celý jeden dobývací celok volá Pacherštôlniansky banský závod – podľa jedného z majiteľov ťažiarstva, ktoré kedysi na tomto mieste fungovalo. O starom Pacherovi sa vedelo, že nie je veľmi súcitný človek. Raz sa stalo, že jedného z jeho baníkov zavalil v bani kameň. Baník pracoval pod zemou dlhé roky. Bol to cnostný človek, vzorne sa staral o svojich 9 detí aj manželku. Nikomu z nich nenapadlo, že by mohol na onen svet odísť predčasne, preto si za svojho života nevytvoril žiadnu finančnú rezervu. Mladá vdova tak musela riešiť dilemu: Keď zaplatí pohreb svojmu mužovi, deti jej pomrú hladom. Keď nakŕmi deti, zhnije jej muž na dvore. Rozhodla sa hľadať pomoc u Pachera. Prišla za ním a veľmi úctivo mu vykreslila svoju neutešenú situáciu. Ale ťažiar nemal zľutovania a nešťastnicu vyhodil na ulicu. Hovorí sa, že vdova Pachera prekliala. Ale nie je to pravda. Aj ona bola zbožná a cnostná žena. Stačilo, aby si povzdychla a zdvihla oči k nebu: „Bože môj, ty to vidíš. Ty to len tak necháš?“ A Pánboh to tak nenechal. Keď neskôr Pacher zomrel, jeho telo síce pochovali, ale jeho duša nenašla pokoja dodnes. Stále blúdi po Trojičnom vrchu aj v Pacherštôlni, kde mal ťažiar sídlo a kanceláriu. V budove, kde sú dnes šatne pre návštevníkov štôlne Glanzenberg, často počujú starého Pachera nariekať, že mohol radšej peniaze pre vdovu obetovať, než sa takto posmrtne trápiť.


Pacherštôlňa na historickej mape. Zdroj: MV SR, SNA - Slovenský banský archív

Figúrky permoníkov v bani. Skutoční permoníci žijú v baniach preto, lebo sa im tam páči. Vraj nevedia pracovať ako baníci, ale radi imitujú ich činnosť. Zdroj: L. Lužina